Civilizácia

PROJEKT CIVILIZÁCIA JE ZATIAĽ V PILOTNEJ FÁZE.

CIEĽ PROJEKTU

Cieľom projektu je vyvinúť efektívny nástroj, ktorým dokážeme dosiahnuť zmenu vzdelávania v predmetoch dejepis, občianska náuka a geografia (konkrétne tá časť geografie, ktorá je venovaná regionálnej a humánnej geografii).

ZMENA

Za podstatu zmeny, ktorú chceme dosiahnuť, považujeme minimalizáciu transmisívneho vzdelávania a jeho nahradenie  konštruktivistickým vzdelávaním. Transmisívne vzdelávanie: žiakovi predkladáme hotové poznatky zaradené do vedeckých systémov. Meradlom úspechu poznávania je množstvo vedomostí, ktoré dokáže žiak reprodukovať a schopnosť osvojiť si vedeckú štruktúru týchto poznatkov. Konštruktivistické vzdelávanie: žiakovi predkladáme úlohy alebo inak vytvárame prostredie, v ktorom má príležitosť a je ochotný pýtať sa, hľadať a testovať odpovede a na základe predchádzajúceho poznania a „zdravého rozumu“ konštruovať poznatky. Meradlom úspechu je schopnosť žiaka používať rôzne stratégie získavania poznatkov a ich zaraďovania do zmysluplných štruktúr.

CIELE VZDELÁVANIA

V Civilizácii kladieme okrem tematicky definovaného obsahu dôraz aj na iné ciele vzdelávania. Tie vychádzajú zo všeobecných cieľov vzdelávania, profilu absolventa a cieľov vzdelávania v jednotlivých predmetoch, ako ich definuje Štátny vzdelávací program. Zohľadňujú tiež najlepšiu kurikulárnu prax, predovšetkým austrálske a novozélandské kurikulum, a tiež dokument OECD DeSeCo (Definition and Selection of Key Competencies), ale aj český projekt Mapy učebního pokroku (realizovalo SCIO). U žiakov rozvíjame: 

Štyri typy myslenia:

Tri typy interakcie s prostredím:

Spôsob formulácie operacionalizovaných cieľov je inšpirovaný medzinárodne uznávanými taxonómiami vzdelávacích cieľov: revidovanou Bloomovou (revízia: Kratwohl, Anderson, 2001), Kratwohlovou a Simpsonovej taxonómiou.

DÔRAZY PRE 21. STOROČIE

Na základe štúdia diel súčasných filozofov, teológov, sociológov, historikov, etnológov a iných spoločenských vedcov sme identifikovali dva špecifické javy súčasnej spoločnosti, ktoré považujeme za dôležité brať do úvahy vo vyučovaní:

1. Konvergentné (objaviteľské) myslenie
2. Divergentné (vynálezcovské, tvorivé) myslenie
3. Kritické myslenie
4. Komparatívne myslenie
5. Práca so zdrojmi
6. (Spolu)práca s inými
7. Autonómne konanie
8. Rozširujúci sa svet. Svet, v ktorom žil človek v minulosti, mal často rozsah jedného dnešného okresu. V súčasnosti sa však dosah každého z nás zväčšil na doteraz nepoznané šírky. Prírodná katastrofa v Japonsku či v Karibiku sa v priebehu hodín stane témou rozhovorov na Slovensku, naše spotrebiteľské správanie ovplyvňuje životy ľudí v subsaharskej Afrike, medzinárodné pracovné tímy môžu 24 hodín denne pokračovať v riešení jednej komplexnej úlohy, a pritom sa nikdy fyzicky nemusia vidieť. Ďalšou formou rozšírenia sveta je takzvaná umelá realita, vytváraná v digitálnom prostredí, ale plne prepojená, až splývajúca s naším životným svetom.
9. Hľadanie identity. Národná hrdosť, vlastenectvo, vedomie konfesionálnej príslušnosti sú pre mladých ľudí nič nehovoriace pojmy, rodové otázky sa stávajú predmetom diskusie – už nie sú viac niečím samozrejmým. Tínedžeri však aj dnes hľadajú skupinu, s ktorou by sa identifikovali, kde by sa necítili iní. Hľadanie základov pre prijatie osobnej i skupinovej identity je ďalšou veľkou výzvou pre spoločenskovedné vzdelávanie v 21. storočí.