- Nestačí iba rozprávať, čo chceme na škole dosiahnuť - EDUMA
- Samospráva rešpektujúca práva detí a mladých ľudí, Peter Lenčo, Aneta Chlebničanová
- Reakcie a poďakovania – ERASMUS + v dňoch 13. – 15.2.2018
- Školský servis - Erasmus plus o inklúzii na základnej škole
- Sme Ženy číslo 48/2. decembra 2017
- Smolenické noviny číslo 3 október 2017
- Smolenické noviny číslo 3 október 2017
- Smolenické noviny číslo 3 október 2017
- Ľudské príva vo výchove a vzdelávaní: aktuálny stav, výzvy a inšpirácie
- Prekonajme spolu bariéry
- Smoleniceké noviny číslo 2 august 2017
- Kľukaté cesty k inkluzívnemu vzdelávaniu na Slovensku
- Žiaci rozvíjali svoj vzťah k profesiám v lesníctve
- V Smoleniciach si pripomenuli 100. výročie narodenia Štefana jastrabíka
- Konferencia ZŠ s MŠ Smolenice o Pálfiovcoch
- MY naša Trnava o Štefanovi Jastrabíkovi
- Baničova patentná listina
- Žiacka vedecká konferencia o Štefanovi Baničovi
- Učiteľské noviny č. 51/2014
Baničova patentná listina
http://skolskyservis.teraz.sk/zakladne-skoly/stefan-banic/12643-clanok.html
Baničovu patentnú listinu objavil učiteľ Štefan Jastrabík
Ivana Štibraná, 28. augusta 2014 14:13
archív Štefana Jastrabíka Smolenická delegácia na letisku - odhaľovanie pamätníka v roku 1970 (dolu prvý zľava MUDr. Miloš Bubán; ďalej Maroš Hrádela, Ľudmila Polakovičová, Božena Hrádelová, Nataša Zungovská, ?, Anna Ostradická (Ing. Anna Kováčová), Ľudmila Okruhlicová (Mgr. Ľudmila Kovačovičová), ???Horný rad prvý zľava p. riaditeľ školy František Kučera.
archív Štefana Jastrabíka 3. Odhaľovanie pomníka na cintoríne v roku 1968 Zdroj: TASR
Smolenice 28. augusta (SkolskyServis.sk) - Pred 100 rokmi, presne 25. augusta 1914, vydal Patentový úrad v USA Patentnú listinu č. 1108484, ktorou uznal Štefana Baniča (1870-1941), Slováka, ktorý prišiel do Ameriky za prácou, vynálezcom padáka. Meno Štefan Banič a vynález padáka sú nám všeobecne dobre známe. Menej sa vie o tom, že jeho pamiatku a historický význam vyniesol na svetlo sveta učiteľ Štefan Jastrabík (1917-1981).
Viac o Štefanovi Baničovi sa možno dozvedieť v múzeu Molpír v Smoleniciach. Aj o založenie tohto múzea sa významnou mierou zaslúžil vďaka zberateľskej a výskumnej činnosti učiteľ, historik a etnograf Štefan Jastrabík.
Štefan Banič získal patent v Amerike, kam odišiel na čas za prácou. Na svojom vynáleze nezbohatol. Predal ho americkej armáde za pár dolárov. Po návrate z Ameriky žil skromným nenápadným životom vo svojom rodisku. Živil sa murárčinou. Jeho meno sa spája aj s objavením jaskyne Driny. Toto jeho spoluobjaviteľstvo je však v tieni vynálezu padáka.
Keďže Štefan Banič po návrate z Ameriky žil všedným životom, ani jeho vynálezu sa nevenovala náležitá pozornosť. Originál patentnej listiny sa po nemalom úsilí podarilo objaviť regionálnemu historikovi Štefanovi Jastrabíkovi. Podnikol aj následné ďalšie kroky k tomu, aby sa na tohto významného Slováka nezabudlo v jeho rodisku ani v jeho rodnej vlasti.autor:Anton Chrvala Zoskoky parašutistov pri príležitosti osláv 100. výročia patentu v Smoleniciach Zdroj: TASRautor:Anton Chrvala Pocta Štefanovi Baničovi pri príležitosti 100. výročia patentu v rodisku Zdroj: TASR
Štefan Jastrabík ako dejepisár, dokázal veľmi konkrétne a názorne prepojiť do činov regionálnu výchovu. Svojich žiakov zapájal do všetkých aktivít spojených s obnovením pamiatky významného rodáka. Jeho žiaci boli účastní aj ako delegácia zo Smoleníc, keď sa odhaľoval pomník na letisku.
Štefan Jastrabík je aj autorom prvej monografie o Smoleniciach.
Štefan Banič a Štefan Jastrabík. Dvaja výnimoční muži, ktorých okrem bádania spájala aj skromnosť a uvedomelosť. Štefan Banič túžil objaviť padák po tom, čo bol svedkom leteckého nešťastia. Jeho odvaha sa prejavila, keď svoj vynález musel pred patentovou komisiou sám otestovať. Štefan Jastrabík pochopil historický význam tejto osobnosti a urobil potrebné kroky, aby pamiatka Štefana Baniča bola znovu objavená. Obaja si počínali úspešne.
Ivana Štibraná