„Aké bude vysvedčenie?“ Otázka, ktorá rezonuje s blížiacim sa koncom školského roka čoraz častejšie
medzi deťmi a dospelými.
Bez ohľadu na známku na vysvedčení, je tu ešte čosi, čo dáva pridanú hodnotu každému „číslu“.
Koľko krát prekonal žiak sám seba, koľko disciplíny bolo potrebnej na dosiahnutie jeho výsledkov,
koľko úsilia ho stálo jeho hodnotenie.
Každý sme iný, obdarený inými schopnosťami a talentami. „Mať samé jednotky“ je skôr výnimka,
ktorá nemusí pre život automaticky znamenať úspech a šťastie. Aj k samým jednotkám je potrebné
množstvo ďalších životných „zručností“ ako je napr. schopnosť vedieť, čo v živote chcem;
spolupracovať s rôznymi ľuďmi, ktorých si nie vždy vyberám; dôslednosť; komunikačné zručnosti;
porozumenie situácii a ľuďom a množstvo ďalších.
Priemerné alebo aj horšie známky na vysvedčení, nás nemusia uvádzať do rozpakov. Skôr sa
zamerajme na to, aký pokrok dieťa urobilo v tom, kde je dobré a čo ho baví. Podporme ho a oceňme
jeho úsilie. Pokúsme sa spoločne o to, aby každé dieťa na konci školského roka zažilo pocit
úspešnosti. Ľahšie sa tak prenesie aj cez to, čo mu celkom nevyšlo podľa jeho a vašich predstáv.
Rodičia a vychovávatelia sú kľúčovými osobami, ktorých posolstvá (vyslovené aj nevyslovené) v nás
môžu rezonovať po celý život. V žiadnom prípade tu nemajú miesto vyhrážky, výčitky, či fyzické
tresty. Prijatie, láskavosť, vedomie dieťaťa, že „mama a otec sú na mňa hrdí a majú ma radi aj keď
nemám samé jednotky“, je totižto tá najlepšia investícia do vášho dieťaťa. (IŠ)